V samotnej Viedni došlo v neposlednom rade vďaka Marshallovho plánu ale i vďaka ukončeniu konfiškácií priemyselných zariadení zo strany sovietskej okupačnej moci k hospodárskemu rozmachu. Obnova mesta bola ukončená pod vedením primátora Franza Jonasa. V 50-tych rokoch sa dostalo do popredia rozširovanie mesta výstavbou nových obytných sídlisk, od polovice 60-tych rokov sa intenzívnejšie podporovala obnova mesta.

Viedeň ako most na Východ

Krátko po roku 1955 Viedeň vstúpila do svetového diania ako medzinárodné  konferenčné mesto, ako napríklad legendárnym stretnutím medzi americkým prezidentom J. F.  Kennedym a generálny tajomníkom Sovietskeho zväzu N. Chruščovom. Viedeň sa stala sídlom medzinárodných organizácií. Pozícia mesta v medzinárodnom dianí sa ďalej posílila založením UNO-City (1979). Viedeň sa stala mostom na Východ. Zriadenie viedenskej UNO-City

Čo sa týka plánovania mesta, aktivity sa od roku 1960 koncentrovali predovšetkým na budovanie dopravy (začatie výstavby metra v roku 1969) a na zdravotnícku starostlivosť o obyvateľstvo (novostavba Všeobecnej nemocnice o roku 1964). Postavenie Viedne v medzinárodnom dianí sa výrazne posilnilo najmä po zriadení UNO City (1979).

Rámcové podmienky pre rozvoj mesta v súčasnosti sú poznamenané predovšetkým pádom železnej opony (1989) a vstupom Rakúska do Európskej únie (1995). Kontinuálny vývoj sa  odzrkadlil aj v politickej stabilite mestskej vlády vo Viedni – SPÖ, ktorá doteraz získala väčšinu v mestskej rade, získala v roku 1973 najväčší počet mandátov 66.  

Pohľad na UNO-City

Viedeň ako vzorové sociálne miliónové mesto

Progresívny nárast individuálnej dopravy a s tým spojená "nehostinnosť miest" stála začiatkom 70-tych rokov pri zrode nového a urbanistami v celej Európe propagovaného výrazu „pešia zóna", ktorý spočiatku vyvolával veľmi protichodné reakcie. Ulica Kärntner Strasse slúžila ako prvý model vo Viedni. Kritici sa obávali spustnutia tejto nákupnej ulice v zabetónovanom raji pre chodcov, čo sa však rýchlo ukázalo ako omyl. Oblasť pešej zóny na uliciach Kärntner Strasse, Graben, Kohlmarkt a Tuchlauben je dnes pestrejšia, živšia a obľúbenejšia ako kedykoľvek predtým. Viedeň sa už dávno etablovala ako vzorové, sociálne miliónové mesto, aj v oblasti životného prostredia.

Most Donaukanalbrücke, v pozadí Urania: Viedeň včera, dnes a zajtra. Mesto je žijúci organizmus, v ktorom je zmena jedinou konštantou

Po novom do 21. storočia

Úloha Viedne v čase "železnej opony" ako mostu zo Západu do komunistických krajín sa od roku 1989 pozmenila. Viedeň je dnes centrom stredoeurópskeho regiónu a samozrejme aj konkurencii metropól ako Praha alebo Budapešť. Na druhej strane sa od 1994/95 vstupom Rakúska do Európskej únie otvorili nové možnosti. S pribúdajúcou internalizáciou je Viedeň postavená novým výzvam.  

O rozvoji Viedne v 21. storočí sa možno dočítať v jednotlivých kapitolách dát a faktov na wieninternational.at, respektíve každý štvrtok v aktuálnom vyda