Predmestia Viedne vzniknuté na západe sa v 19. storočí do nej začlenili, takže mesto sa rozširovalo po úbočiach svahov Wienerwaldu. V smere toku Dunaja cisárska Viedeň odkrývala svoju nie najkrajšiu peknú tvár: tu vznikli sklady, fabriky a železničné skladiská.

Kultúra a životný pocit so sklonom k účelnosti

Biedermeier bola kultúra a životný štýl s dôrazom na účelnosť, jednoduchosť, intimitu a lásku k detailu. Biedermeier našiel svoj výraz medzi rezignáciou a „rekreáciou“. Napriek svojej radosti z pôžitkov, domáckosti, idylickom sebazobrazení a klišé odhalil Biedermeier prvé náznaky blížiaceho sa prevratu, preto sa táto doba označovala aj ako „ Vormärz –predmarec“, ako poukaz na revolúciu v marci 1848.

V období Biedermeier buržoázia bola síce bez politických práv, ale kultúrne udávala tón. Dôkladná cenzúra a kontrola určovali vývoju verejnej mienky úzke hranice. Hoci sa vplyv kancelára Metternicha na európsku politiku znižoval, stal sa symbolom reakčnej politiky v Rakúsku a pri vypuknutí marcovej revolúcie vo Viedni 13. marca 1948 bol zbavený funkcie.

Napriek zákazu vzrástol význam a rozšírenie exilovej literatúry

Cenzúre podliehalo takmer všetko. Podliehalo jej nielen všetko povedané a napísané, ako rôzne texty až po tabule obchodov, oznámenia a náhrobné nápisy, ale aj obrazy a grafiky, ako napríklad knižné ilustrácie či mapy. Výsledok: stále viac publikácií vychádzalo mimo Rakúska. Táto exilová literatúra napriek najprísnejším zákazom získavala na dôležitosti a rýchlo sa šírila.

Obraz otvorenia Viedenskej Štátnej opery. Slávnostný akt sa uskutočnil 25. mája 1869. Predstavenie bolo "Don Giovanni" od Mozarta

Požiadavka slobody prejavu a tlače bola preto jedným z hlavných bodov programu revolúcie v roku 1848. Trvalým výsledkom revolúcie bolo založenie komunálnej samosprávy. Zbúranie vnútorných hradieb mesta (1857/58) a založenie Ringstrasse s nádhernými budovami na ich mieste a na ploche medzi nimi (Glacis) opäť a natrvalo zmenili obraz mesta a prezentovali Viedeň ako svetové mesto.

Prvý vysokohorský vodovod pre Viedeň

Starosta Cajetan Freiherr von Felder uviedol 24. októbra 1873 do prevádzky 1. vysokohorský vodovod. Zásobovanie čerstvou pitnou vodou bolo dlhobodým problémom pre rastúci počet obyvateľov. Vrátane predmestí dosahoval v roku 1830 už  318 000, a po obidvoch rozširovaniach mesta roku 1850 (pričlenenie 3. – 9. okresu) a v roku 1890 (integrácia dnešných okresov 11.-19.) mal dosiahnuť viac ako 1,6 miliónov obyvateľov. O dva roky neskôr došlo i k prvej regulácii Dunaja, čo malo za cieľ ochranu pred neustále sa opakujúcimi ničivými povodňami.

Most Kronprinz Rudolf Brücke. Bol prvým predchodcom mostu Reichsbrücke, ktorý dnes na rovnakom mieste prekonáva Dunaj. Tu zobrazený most existoval od 1876 do 1937

Pri regulácii Dunaja boli vo Viedni postavené dva nové mosty cez Dunaj: dnešný Floridsdorfer Brücke a Reichsbrücke. Na konci storočia ďalej prebiehala výstavba komunálnych plynární a elektrární, električky a pohrebnej služby, bola postavená mestská dráha, II. viedenský vodovod a starobinec.

Victor Adler, majster sociálnej reportáže

Naopak, situácia s bývaním robotníckej triedy zostávala katastrofálna. V 26 percentách bytov s jednou izbou a kuchyňou bývalo 6 až 10 ľudí, pričom nájomné predstavovalo približne jednu tretinu príjmu. K majstrom ranej sociálnej reportáže, ktorá mala u občanov vzbudiť odpor proti tomuto utrpeniu, patril okrem iných i lekár a sociálnodemokratický politik Victor Adler. Zákon o základe štátu z roku 1867 konečne zaistil Židom v monarchii úplnú rovnoprávnosť, čo malo za následok výrazný prílev židovských prisťahovalcov. Keď v roku 1848 žilo vo Viedni 7 000 Židov, v roku 1913 to už bolo takmer 190 000, resp. 8,9 percent celkového obyvateľstva. Dlhá depresia, ktorá nasledovala veľkom krachu burzy z 9. mája 1873, zvýšila utrpenie malých podnikateľov, ktorí ako vždy v zlých časoch obviňovali iných – Židov.

Politici začali túto náladu využívať pre svoje účely, či už to boli nemeckí nacionalisti pod Schönererom alebo Luegerovi kresťanskí socialisti, ktorí v roku 1895 získali väčšinu v obecnej rade. Rastúci antisemitizmus pripravil cestu pre nástup Adolfa Hitlera, ktorý sa v rokoch 1907 až 1912 vo Viedni stal fanatickým antisemitom. Boli to ale práve Židia, ktorí urobili z Viedne svetové mesto kultúry, či už to boli Gustav Mahler alebo Karl Kraus, Sigmund Freud, Arnold Schönberg alebo mnohí iní.

Obraz z múzea Sigmunda Freuda na ulici Berggasse

"Výklad snov" od Siegmunda Freuda

Viedeň dokázala byť aj solidárna. Victor Adler založil v roku 1886 časopis "Gleichheit" (Rovnosť), na prelome rokov 1888/1889 na Hainfelderskom straníckom dni Sociálno-demokratickú stranu a v roku 1889 "Arbeiter-Zeitung“ (Robotnícke noviny), podporoval volebné právo a voľnosť združovania, ako aj 8-hodinový pracovný čas. Dňa 1. mája 1890 sa vo forme zhromaždení a prechádzok zorganizovalo prvé prerušenie práce v Rakúsku. 19. storočie sa končilo požiadavkami na zrovnoprávnenie žien. Bezpochyby najznámejšia bojovníčka za práva žien v Rakúsku bola Viedenčanka Rosa Mayrederová, ktorá vo svojich dvoch statiach „Ku kritike ženskosti“ (2 zväzky, 1905/1922) a „Pohlavie a kultúra" (1923) - obe diela boli v roku 1982 nanovo vydané - vytvorila dodnes aktuálnu sociológiu pohlaví. Koncom decembra 1899 bolo vydané jedno z najvýznamnejších diel 20. storočia, „Význam snov" od Sigmunda Freuda. Freud symbolicky datoval jej prvé vydanie rokom 1900.