Font size:

Language:

wieninternational.at

Vienna´s weekly European journal

Časť 9: Viedeň počas druhej svetovej vojny (1939 až 1945)

História

Language

Časť 9: Viedeň počas druhej svetovej vojny (1939 až 1945)

Deštruktívna politika národných socialistov urobila z Viedne jeden z okresov „Veľkonemeckej ríše“ a neušetrila takmer nikoho.

Politický odpor proti Hitlerovi pozostával vo Viedni z civilných skupín, ktoré na seba upozorňovali šírením letákov a sabotážami v zbrojárskych a dopravných podnikoch. Gestapo však neprenasledovalo iba organizovaný odpor ale aj „malý odpor“. Kto počúval zahraničné vysielanie, mohol byť od roku 1942 potrestaný smrťou. Za vymýšľanie a šírenie „šepkaných“ vtipov boli jeden až dva roky väzenia. V rokoch 1938 až 1945 iba krajinský súd vo Viedni riešil 14 500 priestupkov, ktoré sa týkali takzvaného „ústneho rozhlasu“.

Odpor pri Hitlerovi

V roku 1944 sa na viedenských domoch objavil znak „05“ ako označenie Rakúska. Fritz a Otto Moldenovci, Hans Becker a novinár Raoul Bumballa založili nadstranícke voľné združenie za obnovenie slobodného Rakúska a v zahraničí nadviazali kontakt so spojeneckými silami. Odpor predstavoval iba spoločensky okrajovú skupinu, pretože vládnúci antisemitizmus vo Viedni z prelomu storočí sa spojil v hrozivej dokonalosti s nacistickou politikou zameranou na zničenie židovského obyvateľstva.

Pamätník na Židovskom námestí

Jední ho volajú "Pamätník rakúskych židovských obetí Schoah". Iní "Pamätník pre 65.000 zavraždených rakúskych židoviek a židov Schoah". Dôležité je, že stojí a že stojí tam, kde stojí: vo Viedni na Židovskom námestí

V novembri 1938 padli za obeť ničivej zlosti „novembrového pogromu" a „ríšskej krištáľovej noci" viedenské synagógy a tým i centrá náboženského a spoločenského života židovských spoluobčanov. Denunciácia a deportácia, o ktorých neskôr dlho nikto nechcel nič vedieť, boli na dennom poriadku. Ukončenie tohto barbarstva bolo možné len násilím: 52 leteckých náletov si vyžiadalo 8 769 mŕtvych, desaťdňové pouličné boje si vyžiadali ďalších 2266 obetí. Takmer 47 000 budov bolo poškodených alebo zničených a 86 875 všetkých bytov vo Viedni nebolo užívania schopných. Na uliciach ležalo 850 000 metrov kubických sutiny.

redaktion