Viackrát za sebou  bola Viedeň vybraná medzinárodnou personálnou spoločnosťou Mercer  za metropolu s najvyššou kvalitou života na svete. V porovnaní miest dosiahla Viedeň najvyššie známky vo viacerých kritériách (napr. v kvalite vody, v dostupnosti vody, v likvidáciiv  odpadových vôd, kanalizačných systémoch a i.).

Z globálneho pohľadu sa  stále viac ľudí sťahuje z vidieka do miest. Je tam viac pracovných príležitostí a poľnohospodárstvo neponúka dostatok prostriedkov na živobytie. Mestá sa  stále viac rozrastajú. Neporušená, nezastavaná príroda sa stráca. V roku 1900 žilo v mestách asi 15 percent obyvateľov, v roku 2000 po prvýkrát viac ako polovica obyvateľstva žila v mestách s viac ako 100.000 obyvateľmi a obyvateľkami, tendencia je stále rastúca. Ak mestá rastú rýchlejšie ako populácia, klesá kvalita života v meste a sotva je možno zvládnuť problémy životného prostredia. Inak je to vo Viedni, ktorá je podľa počtu obyvateľov na 179. mieste medzi prvými 200 miliónovými mestami.

Viedeň je iná

Všestranné využívanie prostriedkov verejnej dopravy a ľahká dosažiteľnosť vnútromestskej zelene sú indikátormi, ktoré potvrdzujú oprávnenosť označenia Viedne ako mesta životného prostredia. Viedeň patrí celosvetovo medzi „najzelenejšie“ miliónové mestá. Podľa analýzy leteckých snímok predstavuje  podiel zelenej plochy viac ako 51 percent. Štatisticky pripadá na jedného Viedenčana 120 m² zelených plôch. Tento podiel sa neustále zväčšuje  vysádzaním stromových alejí, na nárast podielu zelene má vplyv aj  zazeleňovanie fasád a vnútroblokov obytných domov.

Ochrana ovzdušia v malom: Zelené fasády sú mestom Viedeň podporované a prispievajú k dobrej mikroklíme

Ako je organizovaná oblasť ochrany životného prostredia? Vo Viedni zodpovedá za životné prostredie niekoľko sekcií.  Oblasti ako ochrana životného prostredia, energetické plánovanie, kanalizácia, odpvdovér hospodárstvo, lesníctvo a poľnohospodárstvo sa koncentrujú a rozvíjajú vo viacerých oddeleniach magistrátu. 

Viedenské oddelenie ochrany životného prostredia so svojimi zamestnancami a zamestnankyňami  – s expertami a expertkami na právo na životné prostredie, ochranu pred hlukom, ochranu prírody, udržanie čistoty vzduchu, atď. – je zodpovedné za právne a technické záležitosti ochrany životného prostredia. Najvyšším cieľom expertov a expertiek  je udržiavať mesto Viedeň v takom stave, aby aj o 50 či 100 rokov ponúkalo rovnako dobré, ak nie lepšie podmienky pre život a životné prostredie.

Zelené mesto

Veľkomesto Viedeň je zelené mesto. Na západe a na juhu sa zasahuje na územie mesta Viedenský les. Najväčšou chránenou krajinnou oblasťou je zoologická záhrada Lainzer Tiergarten, ktorá má rozlohu porovnateľnú s podielom Viedne na národnom parku - Dunajské lužné lesy (ca. 5,5 percenta plochy mesta).

V chránenej krajinnej oblasti Lainzer Tiergarten je zachované pôvodné zloženie bukového a dubového Viedenského lesa. Vo voľnej prírode tu možno pozorovať diviaky, srnky a jelene. Dunajské lužné lesy na východnom okraji mesta, prepletené starými ramenami Dunaja, sa rozprestierajú na ploche 2.000 hektárov a tvoria sučasť najväčšej súvislej plochy lužných lesov v strednej Európe. Na zachovanom území žije viacero vzácnych a vyhynutím ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov.

Lobau patrí k posledným zachovaným lužným oblastiam v Európe

Najznámejšou chránenou krajinnou oblasťou Viedne – aj ako úsekom trasy medzinárodne obľúbeného mestského maratónu – je Práter v 2. okrese. Leží uprostred Viedne a patrí podľa lesného zákona k 7.500 hektárom lesa, ktoré patria mestu a kde sa vyskytuje asi 80 vzácnych, vyhynutím ohrozených zvierat a rastlín, ktoré sú obsiahnuté v projekte „Program ochrany druhov a životného priestoru.“

Z celkovej plochy Viedne je 35,4% zahrnutých do určitého stupňa ochrany. Sú tu národné parky, chránené prírodné rezervácie, chránené krajinné oblasti, ekologické rozvojové plochy, chránené biotopy a 429 prírodných pamätihodností.

Najstaršou existujúcou prírodnou pamätihodnosťou Viedne je tisícročný tis (Taxus baccata) na ulici Rennweg 12 v 3. okrese, o ktorom sa hovorí ako o pozostatku prastarého tisového hája z rímskeho obdobia.

Čistý vzduch a ochrana ovzdušia

Čistota vzduchu vo veľkomestách je citlivou témou. A to aj kvôli nárastu počtu automobilov, prípadne jeho stagnácii na vysokej úrovni. S cieľom znížiť produkciu CO2 sa mesto Viedeň v roku 1991 pripojilo k združeniu pre ochranu ovzdušia Klimabündnis.

Partneri tohto združenia si stanovili za cieľ aktívne prispievať k ochrane ďažďových pralesov a pôsobiť proti celosvetovému skleníkovému efektu.Viedeň spolu s ostatnými členmi sa zaviazala do roku 2010 znížiť vo svojom regióne emisie CO2 o 50%, nevyrábať a nepoužívať freónové zlúčeniny a taktiež podporiť pôvodné obyvateľstvo amazonskej oblasti v jeho zápase o zachovanie dažďových pralesov.

Na riaditeľstve magistrátu bolo dodatočne zriadené koordinačné pracovisko na ochranu klímy, ktoré organizuje program ochrany klímy (KLiP Viedeň). Na dodržiavanie týchto záväzkov schválil mestský parlament Viedne v roku 1999 program ochrany ovzdušia KliP I a v roku 2009 KliP II.  Ciele programu KliP I, stanovené do roku 2010, majú redukovať skleníkové plyny o 14 percent v porovnaní s rokom 1990, boli splnené už v roku 2006. Novým cieľom "KliP II" je rovnako ambiciózny. Dosiahnuť sa má  mínus 21% emisií skleníkových plynov  na obyvateľa v roku 2020 v porovnaní s rokom 1990. S počtom 3,1 milióna ton ročne, o ktoré sa vďaka "KliP-u I" podarilo emisie redukovať, sa v roku 2020 realizáciou KliP-u II zabráni emisiám  prinajmenšom 4,5 milióna ton skleníkových plynov ročne.

Tieto ciele majú byť naplnené účinnými opatreniami v rôznych čiastkových oblastiach:

V oblasti "teplární a výroby prúdu" platí ambiciózny cieľ, zvýšenie podielu teplární na 50%. Tento cieľ má byť dosiahnutý kontinuálnym plánovaním výstavby spoločnosťou Wien Energie Fernwärme, budovaním sietí ako aj účinným nárastom  a využívaním obnoviteľných zdrojov energie.

Fasáda spaľovne odpadov Spittelau navrhnutá Friedensreichom Hundertwasserom láka ročne tisícky návšetvníkov do tohto teplárenského zariadenia

V oblasti bývania sa má dosiahnuť pokles potreby tepla na vykurovanie uprednostňovaním termickej sanácie budov ako aj zosilnením a zvýšením štandardov ochrany tepla v novostavbách.

V oblasti "mobility"  sa budú podporovať programy opatrení, slúžiace predovšetkým na redukciu dopravy a "presedlanie" z individuálnej automobilovej dopravy na tzv. "Umwelverbund" (verejná doprava, cyklodoprava a pešia doprava) . Cyklodoprava bude sa bude v budúcnosti mimoriadne zohľadňovať.  Ďalšie zatraktívnenie pešej dopravy  bude dôležitým príspevkom k redukcii emisií skleníkových plynov.

Je na každom z nás pomáhať záchrane ovzdušia redukciou skleníkových plynov. Najdôležitejším, príp. najjednoduchším krokom je úspora energie. Každý prístroj nemusí byť neustále v pohotovostnom režime „Stand-by“. Používanie úsporných žiariviek miesto žiaroviek sa stalo pre mnohých z nás samozrejmosťou. Úsporné svietidlá sú síce drahšie ako obyčajné žiarovky, ale usporia 80% elektriny a majú až desaťnásobne dlhšiu životnosť. Tiež by sme sa mali snažiť nepoužívať výrobky z hliníka, napr.  plechovky, výrobky s obsahom freónových látok, ale obstarávať si domáce výrobky s dlhšou dobou životnosti. Uprednostňovanie biopotravín je rovnako užitočné ako prechod z mäsa na zeleninu, príp. konzumácia domácich pstruhov namiesto morských rýb a iných darov mora.

Pravdepodobne najťažší krok predstavuje prechod na verejné dopravné prostriedky a na bicykel. Dobrú alternatívu k osobným automobilom predstavujú krátke intervaly, výhodné predplatené ročné karty, zavedenie nočných autobusov ako aj nočného metra počas voľných dní. Mal by ich využívať každý jednotlivec aj preto, že doprava je v konečnom dôsledku jedným z hlavných zdrojov ozónu a dioxidov dusíka.

Výhodné ročné cestovné lístky a dobrá dosiahnuteľnosť čoraz viac zatraktívňujú verejnú dopravu vo Viedni 

Plošné meranie kvality vzduchu v meste na uskutočňujú stacionárne meracie pracoviská a mobilné meracie autobusy.  Merajú sa hodnoty ozónu, prašnosť, hodnoty oxidu dusičitého, oxidu siričitého a oxidu uhoľnatého. Výsledky sa aktualizujú v hodinových intervaloch a možno ich nájsť v ktoromkoľvek čase na stránke mesta Viedeň (www.wien.at).

Pitná voda z vodovodu

Pre Viedeň je veľmi cenné, že vďaka zriadeniu I. a II. vodovodného potrubia s kvalitnou vodou z rokov 1873, príp. 1910  disponuje najčistejšou pitnou vodou z hôr.

Denná spotreba vo Viedni predstavuje 150  litrov na osobu - žiadny problém vďaka I. a II. viedenskému vodovodnému potrubiu. Spoločne dodávajú tieto potrubia ca. 95 % ročnej spotreby z prameňov spod končiarov Rax a Schneeberg, zo Schneealpe ako aj z pohoria Hochschwab. S prezieravosťou je viedenská voda a ochranné vodné zdroje chránená mestskou ústavou, každá viedenská domácnosť má neustále garantovanú čerstvú a čistú pitnú vodu.

Do mesta sa voda dopravuje samospádom prostredníctvom štôlní bez pomoci jedinej pumpy a bez úpravy a gravitačná energia sa dodatočne využíva na výrobu prúdu.

I. viedenský vysokohorský vodovod bol sprístupnený po trojročnej výstavbe 24. októbra 1873 sprevádzkovaním studne na námestí Schwarzenbergplatz, rozvod je dlhý 120 kilometrov a stal sa symbolom oslobodenia od nedostatku vody a nebezpečenstva moru. Od roku 1888 bolo na vodovodnú sieť napojených viac ako 90 % obytných domov na vtedajšom území mesta. Napriek tomu bola po pričlenení predmestí nevyhnutná výstavba II. viedenského vodovodného potrubia. 180 kilometrové vodovodné potrubie privádza z Hochschwabu do Viedne od 2. decembra 1910 vodu za 36 hodín. Na zabezpečenie zásobovania viedenského obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou boli v okolí I. a II. viedenského vodovodného potrubia zriadené ochranné vodné pásma.

V roku 1965 bol celý masív Rax-Schneeberg-Schneealpe vyhlásený za ochranné vodné pásmo. Od decembra 1988 pribudol k existujúcim zdrojom vodovodnej siete I. viedenského vodovodného rozvodu aj zdroj z oblasti Aschbachtal na ulici Mariazeller Bundesstrasse. Napojením tohto zdroja môže byť pramenistou vodou v bežnej prevádzke bez problémov zásobovaná celá Viedeň. Okrem toho obhospodaruje lesnícky úrad mesta Viedeň v oblastiach Raxberg a Schneeberg ako aj v masíve Hochschwab lesy, pašienky a lúky s celkovou výmerou asi 32.000 hektárov. Tak je možné zainteresovať do ochrany zdrojov lesné hospodárstvo, turizmus i poľovníctvo. Od koncových bodov vodovodných rozvodov sa voda prostredníctvom vodojemov napája na mestskú vodovodnú sieť.

Likvidácia odpadových vôd a ochrana vodstva

Viedeň má špičkovú medzinárodnú pozíciu aj v manažmente odpadových vôd: 99 % domácností je napojených na verejnú kanalizačnú sieť, čo zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní kvality života vo veľkomeste. Verejná asi 2.400 kilometrov dlhá kanalizačná sieť Viedne musí počas suchých dní denne zvládnuť ca. pol miliardy litrov odpadových vôd.

V hlavnej čističke odpadových vôd sa čistia odpadové vody celej Viedne. Vďaka jej vysokému čistiacemu výkonu opúšťa Dunaj Viedeň v tej istej kvalite, v akej priteká do mesta

Viedenská koncepcia pod názvom „Ekologická a hospodárna optimalizácia odvodu odpadovej vody a Zákon o vodách“  zohľadňuje nielen oblasť kanalizácií a výstavby čističiek, ale aj rozsiahle ekologické súvislosti v rámci vodstva. Na dennom poriadku je stála kontrola a sledovanie asi 3.000 zariadení na využívanie vody a skládok odpadu a hlušiny, najmä dodržiavania príslušných predpisov. Miliónové mesto Viedeň si tak zabezpečilo permanentný rast kvality odpadových vôd, ako aj čističku s najmodernejším technickým vybavením.

Efektívne odpadové hospodárstvo

V roku 2010 dostalo mesto Viedeň ocenenie "World City closest to suitainable Waste Management". Toto vyznamenanie, ktoré mu udelili medzinárodné organizácie odpadového hospodárstva WTERT (Waste-to-Energy Research and Technology Council) a SUR (Council for Sustainable Use of Resources) odzrkadľuje snahy mesta Viedeň o účinné presadenie myšlienky trvalo udržateľného rozvoja a efektívneho odpadového hospodárstva. Pritom sa hodnotili údaje ako produkcia odpadu v oblasti spracovania druhotných surovín, kompostovanie, energetické využitie odpadu ako aj tepelné spracovanie, fermentácia a prepojenie zásobníkov plynu.

Koľko odpadu vyprodukuje  obyvateľstvo tohto miliónového mesta a ako sa tento odpad zhodnocuje?
V prípade Viedne je odpoveď: asi  jeden milión ton ročne s ročným nárastom 0,6 až 3,5 %. Ak by sme množstvo odpadu za rok prepočítali na počet obyvateľov Viedne, zodpovedalo by to množstvu asi 625 kg na obyvateľa a rok.

Na optimálne  zvládnutie tohto odpadu s dôrazom na ochranu životného prostredia  bol v rámci strategického skúmania životného prostredia vypracovaný tzv. Masterplan. V tomto pláne boli vyzdvihnuté dva  body permanentného zlepšovania pôsobenia životného prostredia v rámci viedenského odpadového hospodárstva a oblasti znižovania odpadu: separovaný zber a recyklácia. Trojpilierový systém viedenského odpadového hospodárstva predstavujú piliere  "Zabránenie tvorbe odpadu - Triedenie - Recyklácia".

Aj keď celkové množstvo odpadu neustále narastá, množstvo netriedeného odpadu zostáva takmer nemenné.  Napriek tomu triedený zber (papier, sklo, kovy a plechovky, plasty,  ako aj bioodpad) vzrástol o takmer 3 percentá. Najlepšou cestou trvalo udržateľného odpadového hospodárstva je neprodukovať žiaden odpad, dlhodobé znižovanie množstvo odpadu, predovšetkým nebezpečného odpadu je tak vyjvyššim cieľom.

V roku 2009 sa vo Viedni zozbieralo okrem iného aj vďaka bionádobám viac ako 100.000 ton biologického odpadu. Kompostovaním sa ročne vyprodukuje viac ako 45.000 ton hotového kompostu, ktorý sa následne využíva v biologickom poľnohospodárstve. Odpad, ktorému nemožno zabrániť a ani ho nemožno separovať, sa likviduje s ohľadom na životné prostredie  v spaľovniach Spittelau, Flötzersteig, Simmeringer Haide a Pfaffenau a mení na energiu. Tepelné spracovanie odpadu v týchto spaľovniach dosiahlo vo Viedni asi 36-percentný podiel na trhu s teplom na vykurovanie. Popri spaľovni Pfaffenau bude dané do prevádzky v roku 2013 nové logistické centrum odpadu. Na zabezpečenie celoročného zásobovania teplom sa tu zvyšný a neskladný odpad pripravuje na následné spálenie, vzduchotesne a bez zápachu  sa zabalí a dočasne uskladní. Odtiaľto môžu byť zásobované v prípade núdze aj 'ďalšie spaľovne.

Tepelným spracovaním odpadu v spaľovňi odpadov Pfaffenau sa zásobuje približne 50.000 domácností teplom

Na spracovanie nekompostovateľného biogénneho odpadu bolo  v septembri 2007 dané do prevádzky  zariadenie Biogas Wien. Toto fermentačné zariadenie produkuje teplo z kuchynského odpadu (prevažne z veľkokuchýň a z bionádob v centre mesta) a z odpadu z trhovísk  pre 600 domácností Viedne.

Najväčšia elektráreň na lesnú biomasu v Európe

Elektráreň na lesnú biomasu v 11. viedenskom okrese Simmering, uvedená do prevádzky v roku 2006, zásobuje elektrinou 48.000 viedenských domácností a teplom 12.000 domácností. Spaľovaním 200.000 ton štiepky a kôry sa ročne usporí  47.000 ton vykurovacieho oleja, resp. 72.000 ton uhlia. Podiel prúdu z obnoviteľnej energie má v najbližších rokoch vzrásť na 80 percent. Elektráreň na biomasu Simmering je dôležitým projektom na dosiahnutie tohto cieľa.