Viedeň má v rakúskom ústavnom a správnom systéme zdvojenú funkciu: funkciu mesta s vlastným štatútom a funkciu spolkovej krajiny.

Federálne ústavné zriadenie

Rakúsko je spolkovou krajinou. To znamená, že Rakúsku republiku tvorí zväzok medzi  štátom s republikánsko-demokratickou ústavou a deviatimi spolkovými krajinami, medzi ktorými je aj Viedeň a ktoré majú vyhranenú federalistickú štruktúru. Pritom funguje dôsledné rozdelenie moci medzi štátom a deviatimi spolkovými krajinami. Ich vždy samostatné, navzájom nezávislé kompetencie sú upravené ústavou.

Princíp deľby moci  zabezpečuje, že zákonodarstvo, správa a justícia môžu pracovať oddelene vo všetkých úradoch a na všetkých úrovniach - bez nadriadenosti zakonodárstva.

Viedenský primátor je súčasne predsedom krajinskej vlády

Šéf viedenskej radnice riadi mesto ako primátor, stojí na čele rakúskych obcí a miest, je na čele mestskej vlády, súčasne je aj najvyšším predstaviteľom spolkovej krajiny, predsedom krajinskej vlády.

Michael Häupl je od roku 1994 primátorom Viedne; Radný muž je symbolom mesta

Primátor stojí na čele obecnej správy; je predsedom magistrátu. Sú mu podriadení výkonní mestskí radcovia ako prednostovia rezortov magistrátu, 23 starostov okresov a všetci zamestnanci obce. Zastupuje mesto navonok.

Predseda krajinskej vlády je predstaviteľom, sprostredkúvajúcim spolkovú správu. Volí ho krajinský snem a vymenúva ho podľa spolkovej ústavy spolkový prezident. Predseda krajinskej vlády vykonáva najmä nasledovné úlohy: zastupovanie kraja, postupovanie uznesení zákonov krajinského snemu spolkovej vláde. Ako člen krajinskej vlády je jej predseda poverený najvyššími správnymi rokovaniami v rámci kraja. Z tohto hľadiska podlieha krajinskému snemu ako predstaviteľ, sprostredkúvajúci spolkovú správu. Predsedu krajinskej vlády zastupuje určený člen krajinskej vlády - zástupca predsedu, vo Viedni sú to obaja viceprimátori.

Voľba viceprimátorky / viceprimátora

K voľbe viceprimátorky / viceprimátora treba poznamenať, že tento  musí byť členom strany, ktorá má v obecnej rade najvyšší počet mandátov. Miesto ďalšieho viceprimátora / viceprimátorky získa druhá najsilnejšia strana, ak získala najmenej 1/3 mandátov obecnej rady (teda najmenej 34 mandátov).

Mestský a krajinský parlament v personálnej únii

Aj správa rakúskeho spolkového hlavného mesta má dvojitú štruktúru: Viedeň nemá len mestský, ale aj krajinský parlament. Prvý sa nazýva Obecná rada, druhý Krajinský snem. Existuje aj dvojaká vláda: vláda mesta - mestský senát a samostatná vláda pre spolkovú krajinu Viedeň - krajinská vláda.

Aj viedenskí poslanci vykonávajú dvojitú funkciu, sú súčasne voleni do mestského i krajinského parlamentu, teda za obecnú radu i za krajinský snem. Oba mandáty vykonávajú však v jednej osobe, to znamená, že každý je súčasne poslancom mesta i kraja.

Správa hlavného mesta, takzvaný magistrát, je vo Viedni súčasne aj úradom krajinskej vlády.

Položenie základného kameňa parlamentnej budovy navrhnutej Theophilom von Hansenom sa vykonalo 2. septembra 1874

Predsedníctvo obce – mestská rada – mestský senát

Obecná rada volí aj predsedníctvo obce, ktoré by sa mohlo označiť ako obecná vláda. Je to poradný orgán pre všetky uznesenia, ktoré sú vyhradené pre obecnú radu; predsedníctvu obce prináležia aj jednotlivé kompetencie v oblasti správy. V mestách s vlastným štatútom, ako napr. Viedeň, je to  „mestský senát“.

Primátor

Primátor je tiež volený obecnou radou. Zodpovedá za záležitosti vlastného poľa pôsobnosti v obecnej rade, avšak pri úlohách, presahujúcich oblasť vlastného pôsobenia, je podriadený a viazaný príkazmi príslušného štátneho orgánu.

Ústavy krajín vopred určujú, že zloženie krajinského zákonodarného orgánu sa bude riadiť pomerom síl strán, zastúpených v krajinskom sneme. To má za následok vytvorenie vládneho systému v krajoch podľa princípu proporcionality (Systém sústredených vlád).

Obecný úrad – mestský úrad - magistrát

Obecný úrad je správnym a výkonným orgánom obce a vybavuje (pod riadením primátora a Obecnej rady) záležitosti obce.
V mestách sa obecný urad označuje „mestský úrad“, v mestách s vlastným štatútom, napr. vo Viedni, ako magistrát.

Podľa platného rozdelenia existuje v súčasnosti osem vecných skupín, na čele ktorých je vždy výkonný mestský radca. Skupiny zahŕňajú celkovo 70 oddelení magistrátu, činnosť „Viedenského zväzu zdravotníckych zariadení“, „Mesto Viedeň – Viedenské bývanie“, Vedecký ústav verejného práva – Múzeá mesta Viedeň, koncern Viedenský mestský dopravný podnik a koncern Wien Holding spol.s r.o.. Riaditeľstvo magistrátu a kontrolný úrad, ako aj 19 magistrátnych úradov okresov nepodliehajú žiadnemu výkonnému mestskému radcovi.

Ako obec v meste je Viedeň aj politickým okresom, rozdeleným na celkovo 23 okresov. Okresy majú vlastné okresné parlamenty s určitými kompetenciami. Vedú ich volení starostovia okresov.

Viedenský mestský senát

Na čele mestského senátu – viedenskej mestskej vlády – je primátor. Členmi mestského senátu sú primátor a mestskí radcovia, volení podľa zásad pomerného volebného práva; riaditeľ magistrátu sa zúčastňuje na zasadaniach a má právo predkladať návrhy. Primátor  riadi mestský senát a zvoláva zasadania tohto grémia.
O návrhoch, ktoré sú na programe rokovania senátu, referujú spravidla príslušní výkonní mestskí radcovia. Na neverejné zasadania mestského senátu môžu byť prizývaní členovia obecnej rady, starostovia okresov a iní odborníci.

Viedenská mestská ústava predpisuje, že senát musí pozostávať najmenej z deviatich a najviac z pätnástich mestských radcov. Viedenská mestská ústava obsahuje jednu zvláštnosť, podľa ktorej nemusia byť všetci členovia mestského senátu, teda viedenskej mestskej vlády zodpovední za nejakú pracovnú oblasť. Popri výkonných mestských radcoch môžu byť aj mestskí radcovia „bez oblasti pôsobnosti“, teda majú kreslo a hlasovacie právo v mestskom senáte, ale nevykonávajú žiadne úlohy v rámci magistrátu, teda neriadia žiaden pracovný rezort.

Radnica bola postavená v rokoch 1872 až 1883 podľa navrhov Friedricha von Schmidta v neogotickom štýle. Tu sa nachádzajú úradné priestory viedenského starostu, obecnej a krajskej vlády, riaditeľa magistrátu ako aj rôznych magistrátnych oddelení

Voľby členov mestského senátu

Mestskí radcovia sú volenú obecnou radou podľa pomerného volebného práva. Pomerné volebné právo znamená, že každá strana má – samozrejme v závislosti od celkového počtu členov mestského senátu – nárok na kreslá v mestskom senáte podľa počtu získaných mandátov. Spôsob stanovenia počtu mestských poslancov, ako aj volieb mestských radcov, viceprimátorov a výkonných mestských radcov vysvetlíme v ďalšom texte.

Rozdelenie mandátov mestského senátu

Mandáty mestského senátu sa rozdeľujú podľa d'Hondtovho systému. Tým je zaručené, že strany, ktoré získali kreslá v obecnej rade, budú príslušne zastúpené aj v mestskom senáte. Organizačné pravidlá, podľa ktorých počet členov mestského senátu môže byť najmenej 9 a najviac 15, vytvárajú možnosti zostavenia „jednofarebnej“ alebo „koaličnej“ mestskej vlády.

Úlohy mestského senátu

Mestský senát rozhoduje o dôležitých správnych záležitostiach (personálne záležitosti, plány mesta atď.) a rokuje o všetkých záležitostiach, ktoré sa predkladajú na schválenie obecnej rade. Jednou z hlavných úloh mestského senátu – v tomto prípade spolu s finančným výborom – je kontrola a príprava rozpočtu a účtovnej uzávierky obce. K ďalším dôležitým úloham mestského senátu patrí návrh voľby výkonných mestských radcov, vymenovanie riaditeľa magistrátu, právo podávať návrhy v rôznych záležitostiach, súhlas s podávaním sťažností na správny resp. ústavný súd a rozhodovanie o príslušnosti výborov obecnej rady (v prípade pochybností). Okrem toho má mestský senát (podobne ako primátor) núdzovú kompetenciu (podľa § 98 Viedenskej mestskej ústavy), t. j. v určitých naliehavých prípadoch môže rozhodnúť namiesto obecnej rady alebo namiesto výboru obecnej rady.

Voľby do mestského parlamentu 10. októbra 2010)

Oprávnených bolo 1.144.510 voličov, odovzdaných bolo 774.079 hlasov, z toho platných bolo 754.938 a 19.141 neplatných hlasov. Volebná účasť, po zohľadnení 122.865 poštou zaslaných hlasov, dosiahla 67,63%, o 6,83% viac v porovnaní s voľbami v roku 2005.
SPÖ získala 44,34 percent hlasov. FPÖ dosiahla 25,77 percent a získala s odstupom druhé miesto. ÖVP poklesla na 13,99 percent, Zelení získali 12,64 percent. SPÖ má 49 miest v mestskom parlamente, FPÖ má 27, ÖVP má 13 a Zelení 11 mandátov. FPÖ ako jediná strana mandáty získala (+14), ostatné strany zaznamenali výrazné straty (SPÖ -6, ÖVP -5, Zelení -3). Do mestského parlamentu sa nedostali žiadne iné strany. V Rakúsku majú volebné právo občania od 16 rokov. Mestský parlament  bude pravdepodobne  fungovať do jesene 2015.